Jennifer Ayres Moore

Príbeh Jennifer je hlboko spätý s príbehom jej brata Nathaniela. Nathaniel bol talentovaný mladý hráč na kontrabas, ktorý vďaka štipendiu navštevoval Julliard School - prestížne newyorské konzervatórium. V ukončení vzdelania mu zabránila choroba – schizofrénia, ktorá ho postihla počas štúdií. Istý čas žil so svojou matkou a súrodencami, počas tohto obdobia mu Jennifer venovala oddanú pozornosť a snažila sa mu byť oporou.
Hneď v začiatkoch choroby sa Nathaniel podrobil terapii, ale jeho stav sa, žiaľ, nijako nezlepšoval. Jennifer cítila povinnosť pomáhať svojej matke v starostlivosti o Nathaniela tým, že ho morálne podporovala a nadväzovala kontakt s ľuďmi, ktorí prejavili o Nathanielov príbeh záujem.

Po smrti mamy sa Nathaniel vydal hľadať svojho otca do Los Angeles.
Stratil kontakt s Jennifer aj so zvyškom rodiny, stal sa bezdomovcom a začal hrať na ulici, len pre potešenie zo samotného hrania a hudby. Po nejakom čase si ho všimol Steve Lopez, novinár píšuci pre Los Angeles Times, a Jennifer sa cez neho podarilo znova nadviazať kontakt so svojím bratom. Vďaka množstvu novinových článkov sa stal Nathanielov príbeh verejne známym a Lopez dokonca napísal knihu: „The Soloist: A Lost Dream, an Unlikely Friendship, and the Redemptive Power of Music." (Sólista: Stratený sen, neobyčajné priateľstvo a spásonosná sila hudby.“) Táto kniha bola neskôr adaptovaná do filmovej podoby s názvom Sólista (Soloist), kde Nathaniela hral Jamie Foxx, Stevea stvárnil Robert Downey Jr. a rolu Jennifer si zahrala Lisa Gay Hamilton. V roku 2009 bol film „Sólista" nominovaný na cenu Vits Awards v kategóriách „najlepšia réžia" a „najlepšia hudba".
Snom Jenniferinej mamy bolo založiť domov pre mentálne chorých ľudí, keďže si vďaka svojim skúsenostiam uvedomila, aký zničujúci môže byť nedostatok podpory v takejto situácii a aké dôležité je podať vtedy pomocnú ruku iným. V roku 2008, po tom, čo dielo Sólista pomohlo rozšíriť povedomie verejnosti na túto tému, využila Jennifer príležitosť, prebrala na seba zodpovednú úlohu a založila nadáciu „Nathaniel Anthony Ayers Foundation" (www.naayers.org).
Hnacím motorom pri zakladaní spoločnosti bolo prianie splniť sen svojej matke, a takisto jej 30-ročné skúsenosti s tým, aký ťažký dopad majú duševné ochorenia na život v takto postihnutých rodinách. Veľmi si tiež želala, aby posolstvo jej brata nezostalo nepovšimnuté. Dnes sa nadácia zameriava na rozširovanie a zlepšovanie podmienok pre duševne chorých, a dáva im možnosť vyjadriť svoje umelecké predstavy a cítenie ako dôležitú súčasť terapie. V rámci programu „Artist in Residence" sa snaží zakladať ďalšie zariadenia pod názvom „Nathaniel's Place" (Nathanielovo miesto) v spolupráci s inými, podobne zameranými neziskovými organizáciami.
Tu budú môcť mimoriadne talentovaní duševne chorí ľudia zdieľať svoj talent s ostatnými, prejaviť ho pred svetom. Navyše si NAAF vystavovaním prác, ktoré takto vznikli, kladie za úlohu zvyšovať podporu, povedomie a citlivosť verejnosti voči tejto tematike.

Témy prednášok:

Jej vlastné skúsenosti
Nathanielovo miesto: program Artist in Residence - pomoc umením
Ukončenie stigmatizácie mentálne chorých, vzdelávanie a podpora
Opatrovateľova perspektíva: Členovia rodiny s duševným ochorením